Hľadám ten kľúč od tvojho zamknutého srdca, hľadám ho v každom zákutí. Hľadám ho,lebo milovaný chceš byť predsa, nech ono už nikdy viac nesmúti. Kľúč ležal v rohu mojej izby, no zámok sa otvoriť nedá. I tá biela stena v rohu, zrazu zostala…,, šedá“. Nad obzorom tých prebdených nocí, moja samota ma stále desí. V rukách držím ten chladný kľúč. ,, […]

Sú dni, keď moje myšlienky sú hlboko uzamknuté,tam na dne mojej mysle. Pokúšajú sa výjsť von, drápu sa na to svetlo slnečné, ale majú smolu. Sú dobre uzamknuté,aby boli chránené…chránené od bolestí a beznádeje…chránené pred sklamaním. ,,MYŠLIENKY NA TEBA“ Prečo je tých odomknutých dní až …TISÍC…veď rok má 365(6) dní. Musím vymeniť […]

Vietor sa pohráva s lístím v korunách stromov, a moje myšlienky patria tebe…. môj domov… Dom je prázdny a opustený, tak ako moja krehká duša, ale srdcom cítim ten pocit krásny, i keď človek je … prázdny… Lebo nádej, že slnko zasa bude svietiť len pre mňa, tá nádej, že domov zohreje ma, posúva ma v snívaní mojich snov, tak ako tvoja čistá duša […]

Nehľaď príliš ďaleko do budúcnosti, ale prežívaj tie krásne chvíle v tento moment. Dnes je ten správny čas, nie zajtra, či o týždeň, alebo o mesiac. Dnes preži tie krásne chvíle plné emócií, túžob, vášne. Láska je dobrodružstvo, láska je krásny chaos, vzbúrené emócie pocitov. Náplň svoj život dokonalými momentami. Momentami, keď pozeráš na hladinu vody, na […]

Ešte si nepristúpil ku mne celkom blízko, no mám pocit, že vzďaľuješ sa, viem to úplne isto. Sadnem si na ten kameň chladný, a počkám, kým vrátiš sa, hoc aj za tmy. Ja nebojím sa už tmy, je mojím verným spoločníkom. Bojím sa chladných dní, a chladných kameňov za chodníkom.

Sú veci, ktoré nemôžeme mať. Sú ľudia, ktorých nemôžeme milovať. Sú slová, ktoré nemôžeme povedať. Sú sny, ktorých sa musíme vzdať. No sú spomienky, ktoré nám nik nemôže…. VZIAŤ!!!…

Krehkosť duše je ako krehkosť pohára. Stačí jedna prasklina, a už to nieje celok. Pohár sa zlepi, duša otrasie, no praskliny zostávajú. Navždy. Tak ako viditeľná prasklina na pohári, zostáva aj neviditeľná prasklina na duši.

Spomienky na Teba sú ako raj. Vonku sneží, a ja v tele cítim máj. Spomienky na teplo dlaní, i keď tá spomienka mi srdce raní. No odpustenie je ten správny liek, lebo len čistá láska je ten pravý med. Ja odpúšťam najskôr sebe, aby mohla som odpustiť aj tebe, že naše cesty vydali sa každá iným smerom. Lebo láska vynútiť sa nedá, i keď ja ľúbim stále len Teba. […]

Blúdim v temných uličkách za bieleho dňa. Vidím ťa v diaľke, no …Ty… ma nevnímaš. Volám na teba…SOM STRATENÁ… Ale môj hlas sa stráca v dave, hlas srdca, ktoré počujem iba ja…SOM STRATENÁ…To ono kričí, to divoké srdce!!! Divoké, ale zároveň tak krehké a bojazlivé, chránené štítom…Srdce, ktoré sa bojí, že sme stratení […]