Spomienky na Teba sú ako raj.
Vonku sneží, a ja v tele cítim máj.
Spomienky na teplo dlaní,
i keď tá spomienka mi srdce raní.
No odpustenie je ten správny liek,
lebo len čistá láska je ten pravý med.
Ja odpúšťam najskôr sebe,
aby mohla som odpustiť aj tebe,
že naše cesty vydali sa každá iným smerom.
Lebo láska vynútiť sa nedá,
i keď ja ľúbim stále len Teba.
Odpustenie je ten pravý liek,
na bolesť, keď skutočnej lásky niet.
Odpúšťam teda najskôr sebe,
už nechcem byť tým väzňom v tele.
Nech necítim ten ťažký pocit viny,
čo spôsobila moja láska iným.
Odpúšťam vzápätí aj tebe,
vydaj sa cestou pokoja a nádeje,
lebo len s čistým srdcom,
čistá láska, nájsť sa dá.
Vydajme sa teda obaja,
po tej ceste bez prekážok,
za svojimi túžbami a snami,
nech opäť zažijeme ten pocit blahý,
ako keď sme boli v lone mami.
Odpúšťam sebe,
odpúšťam aj Tebe….
Celá debata | RSS tejto debaty