Sú dni, keď moje myšlienky sú hlboko uzamknuté,tam na dne mojej mysle. Pokúšajú sa výjsť von, drápu sa na to svetlo slnečné, ale majú smolu. Sú dobre uzamknuté,aby boli chránené…chránené od bolestí a beznádeje…chránené pred sklamaním. ,,MYŠLIENKY NA TEBA“ Prečo je tých odomknutých dní až …TISÍC…veď rok má 365(6) dní. Musím vymeniť […]

Vietor sa pohráva s lístím v korunách stromov, a moje myšlienky patria tebe…. môj domov… Dom je prázdny a opustený, tak ako moja krehká duša, ale srdcom cítim ten pocit krásny, i keď človek je … prázdny… Lebo nádej, že slnko zasa bude svietiť len pre mňa, tá nádej, že domov zohreje ma, posúva ma v snívaní mojich snov, tak ako tvoja čistá duša […]

Krehkosť duše je ako krehkosť pohára. Stačí jedna prasklina, a už to nieje celok. Pohár sa zlepi, duša otrasie, no praskliny zostávajú. Navždy. Tak ako viditeľná prasklina na pohári, zostáva aj neviditeľná prasklina na duši.